Aktuálna novela Obchodného zákonníka
Od 1. októbra 2020 vstupuje do platnosti zákon č. 390/2019 Z. z., ktorý novelizuje Obchodný zákonník a niektoré ďalšie súvisiace predpisy. Tento zákon zásadným spôsobom mení niektoré doteraz platné ustanovenia Obchodného zákonníka, takže sa nejedná o „klasické“ úpravy legislatívno-technického charakteru, alebo vypustenie jedného, či dvoch odsekov, ako je to pri novelách bežné. Hlavným účelom novely zákona je podľa predkladateľa, ktorým bolo v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti SR, zlepšenie fungovania obchodného registra a zefektívnenie procesu likvidácie obchodných spoločností. V nasledujúcom článku bližšie priblížime jednotlivé skupiny zmien, ktoré novela zákona prináša.
.
|
Martin Matejovič je študentom 5. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň paralegal v advokátskej kancelárii KUTAN & PARTNERS s. r. o. Vo svojej praxi sa zaoberá najmä obchodným právom a sporovou agendou. |
|---|
--
A. Zmeny v obchodnom registri a v postavení spoločníkov a konateľov obchodných spoločností Aktuálna novela Obchodného zákonníka
Nová podoba Obchodného zákonníka a s ním súvisiacich predpisov mení doposiaľ zaužívané spôsoby podávania návrhov do obchodného registra a taktiež pridáva niektoré povinnosti pre konateľov, ktoré budú musieť v priebehu roku 2021 vykonať.
Prehľad hlavných zmien:
- Výlučné podávanie návrhov a námietok do obchodného registra v elektronickej forme
- Notársky overený súhlas vlastníka nehnuteľnosti pri zriaďovaní sídla
- Identifikačné údaje o spoločníkoch a povinnosť dodatočne zapísať tieto údaje
- Povinnosť potvrdenia údajov o zahraničných právnických osobách
- Obmedzenie štatutárneho orgánu konať zverejnené v obchodnom registri
- Obmedzenia pre osoby, voči ktorým je vedená exekúcia
- Ďalšie informácie, ktoré pribudnú v obchodnom registri
1. Výlučné podávanie návrhov a námietok do obchodného registra v elektronickej forme
Prvou dôležitou zmenou, ktorú novela prináša, je spôsob podávania návrhov a námietok do obchodného registra, a to výlučne v elektronickej forme. V rovnakej forme je potrebné podať aj ich prílohy, okrem prípadov, ak by listinu vzhľadom na materiál, veľkosť alebo tvar nebolo možné predložiť v elektronickej forme. Na podania v listinnej podobe už registrové súdy nebudú prihliadať. Podľa dôvodovej správy ide o logické vyústenie aktuálneho trendu, nakoľko sa v súčasnosti približne 80% podaní smerovaných na obchodný register realizuje elektronicky. Navyše, už podľa súčasnej právnej úpravy sú registrové súdy povinné viesť zbierku listín elektronicky, okrem prípadov, keď ešte listiny uložené v zbierke listín nepreviedli z listinnej podoby do elektronickej podoby.
Pri prvozápise, alebo pri zmene predmetu podnikania bude množné podať návrh na zápis do obchodného registra aj prostredníctvom okresného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta.
2. Notársky overený súhlas vlastníka nehnuteľnosti pri zriaďovaní sídla
Ďalšou zmenou je forma prílohy pri prvozápise alebo pri zmene sídla spoločnosti, nakoľko súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla spoločnosti bude musieť byť od 1. októbra aj notársky overený.
3. Identifikačné údaje o spoločníkoch a povinnosť dodatočne zapísať tieto údaje
Pre spresnenie údajov o spoločníkoch obchodných spoločností bude obchodný register viesť aj údaje o ich rodnom čísle a dátume narodenia spoločníkov v prípade fyzických osôb, a v prípade právnických osôb ich identifikačné číslo. Tieto údaje sú obchodné spoločnosti povinné doplniť do 30. septembra 2021, pričom za túto povinnosť zodpovedá štatutár. Tieto informácie však nebudú zverejnené v obchodnom registri, nakoľko budú slúžiť len orgánom štátnej moci, ktoré na to budú mať oprávnenie. Túto zmenu predkladatelia odôvodňujú tým, že uvádzanie všetkých potrebných identifikátorov fyzických aj právnických osôb, umožní ľahšie vyhľadávanie týchto osôb orgánom verejnej moci, pri plnení cieľov znižovania byrokratickej záťaže.
4. Povinnosť potvrdenia údajov o zahraničných právnických osobách
Údaje o zahraničných právnických osobách, organizačných zložkách podnikov zahraničných právnických osôb a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb, budú musieť spoločnosti potvrdiť, poprípade navrhnúť ich zmenu v obchodnom registri, a to do 30. júna 2021; inak budú z obchodného registra vymazané.
5. Obmedzenie štatutárneho orgánu konať, zapísané v obchodnom registri
Ako reakcia na problematické interpretácie niektorých údajov v obchodnom registri sa predkladatelia zákona rozhodli odstrániť možnosť právnickej osoby zapisovať do obchodného registra obmedzenia štatutárneho orgánu na určité úkony. Tieto obmedzenia podľa dôvodovej správy spôsobovali zbytočnú právnu neistotu u tretích osôb, nakoľko formulácie obmedzení bývali skôr „opisného a technického charakteru“. Tieto údaje niektoré registrové súdy dokonca zapisovali do kolónky „Konanie menom spoločnosti“, čo je podľa právnej teórie neprípustné. Obmedzenie štatutárneho orgánu konať, ktoré je zverejnené, nie je účinné voči tretím osobám ani podľa doterajšieho znenia Obchodného zákonníka.
6. Obmedzenia pre osoby, voči ktorým je vedená exekúcia
Novela zákona prináša nové obmedzenia pre zakladateľov/spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným. Za súčasného stavu, spoločnosť s ručením obmedzeným nemohla založiť osoba, ktorá je evidovaná ako daňový dlžník alebo má nedoplatky na sociálnom poistení, pričom táto prekážka sa dala odstrániť udelením súhlasu príslušného orgánu. Od 1. októbra však spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť ani osoba, voči ktorej je vedená exekúcia, resp. je evidovaná ako „povinný“ v Registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. Táto prekážka sa nedá odstrániť vydaním príslušného súhlasu, ako je to pri daňových dlžníkoch a dlžníkoch voči Sociálnej poisťovni.
Osoba vedená v tomto registri taktiež nemôže prevádzať svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ani na tretiu osobu, a taktiež ho nemôže ani nadobúdať.
V tejto súvislosti sa menia aj podmienky na výkon funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko konateľom nemôže byť osoba, voči ktorej je vedená exekúcia, resp. je evidovaná ako „povinný“ v Registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.
7. Ďalšie informácie, ktoré pribudnú v obchodnom registri
Pri údajoch o spoločnostiach s ručením obmedzeným pribudne informácia o prípadnej existencii záložného práva k obchodnému podielu spoločníka a taktiež údaje o záložnom veriteľovi.
Novela ďalej upúšťa od pojmu „odštepný závod“, ktorý možno terminologicky v súlade s právnou teóriou subsumovať pod pojem „organizačná zložka podniku“. Tým pádom bude možné po novom do obchodného registra zapísať len pojem „organizačná zložka podniku“ a odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku zapísaný do obchodného registra do 30. septembra 2020 sa bude považovať za organizačnú zložku podniku.
Po novom sa bude do obchodného registra zapisovať aj to, či právnická osoba bola založená na dobu určitú, a ak áno, tak dokedy.
B. Likvidácia
Nespochybniteľne najväčšou zmenou prešli pri novele Obchodného zákonníka ustanovenia o likvidácii, preto im venujeme osobitnú pozornosť. Komplexná zmena úpravy likvidácie obchodných spoločností, má byť reakciou na početné problémy aplikačnej praxe v súvislosti s touto problematikou. Likvidácia je proces, ktorý nastáva v období od zrušenia spoločnosti až po jej zánik (ak obchodná spoločnosť zaniká bez právneho nástupcu) a jej úlohou je zabezpečiť uspokojenie veriteľov spoločnosti, v čo možno najvyššej možnej miere, a to zo zostatkového majetku spoločnosti.
Prehľad hlavných zmien pri likvidácií:
- Spoločnosť sa od svojho zrušenia považuje za spoločnosť v kríze
- Obmedzenie nakladať s majetkom spoločnosti od svojho zrušenia
- Povinnosť spoločnosti zložiť preddavok na likvidáciu vo výške 1.500 EUR
- Úprava povinností likvidátora
- Ukončenie likvidácie a uspokojenie pohľadávok veriteľov
- Rozšírenie ustanovení o dodatočnej likvidácií
1. Začiatok likvidácie
Likvidácia sa bude začínať až zápisom likvidátora do obchodného registra, pričom dodatočná zmena v osobe likvidátora, nebude mať vplyv na priebeh likvidácie. Po vstupe spoločnosti do likvidácie nastáva pre spoločnosť obdobie istého špecifického režimu, pri ktorom sa právomoci orgánov spoločnosti zužujú takpovediac len na zvolávanie rokovaní. V tomto režime sú zo zákona odvolané všetky plnomocenstvá a poverenia, vrátene prokúry. Odvolanie plnomocenstiev sa však nevzťahujú na tzv. procesné plnomocenstvá (napríklad pri zastupovaní spoločnosti advokátom pred súdom).
2. Obmedzenie nakladať s majetkom počas likvidácie
Spoločnosť sa od svojho zrušenia až po začiatok likvidácie bude považovať za spoločnosť v kríze, s čím je spojený osobitný režim podľa ust. § 67a a nasl. Obchodného zákonníka. V praxi to znamená, že spoločnosť nemôže v tomto období napríklad vracať pôžičky, úvery a ani vklady spoločníkov. V tomto štádiu sa tiež mení možnosť nakladania s majetkom spoločnosti, nakoľko od zrušenia spoločnosti až do začiatku likvidácie musí byť každé nakladanie s majetkom, ktorého hodnota presahuje 10% zo základného imania, ohodnotené znaleckým posudkom a schválené najvyšším orgánom spoločnosti.
3. Povinnosť spoločnosti zložiť preddavok na likvidáciu
Pri rozhodovaní o zrušení spoločnosti už súd nebude zisťovať z úradnej povinnosti, či spoločnosť má alebo nemá majetok na uspokojenie pohľadávok. Podľa nového znenia Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nezloží po svojom zrušení preddavok na likvidáciu, zrušuje sa bez likvidácie. Preddavok na likvidáciu je spoločnosť povinná zložiť do notárskej úschovy, pričom jeho výška je 1.500,00 EUR (podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z.).
4. Úprava povinností likvidátora
Nová podoba Obchodného zákonníka člení likvidátorov na 2 skupiny, a to na:
- osoby, ktoré sú správcami konkurznej podstaty a
- iné fyzické osoba, ktoré súhlasia s ustanovením za likvidátora a mohli by byť inak ustanovené za člena štatutárneho orgánu spoločnosti.
Z hľadiska aplikačnej praxe sa ukázali ako problematické niektoré ustanovenia o rozsahu dispozície s majetkom spoločnosti počas likvidácie. V tomto smere sa mení podoba ustanovení v tom zmysle, že je jasne stanovená povinnosť likvidátora plniť všetky platné záväzky spoločnosti voči tretím osobám aj počas likvidácie, nakoľko sa z likvidátora stáva de facto konateľ spoločnosti.
Likvidátor je povinný:
- oznámiť vstup spoločnosti do likvidácie patričným spôsobom všetkým známym veriteľom a toto oznámenie aj zverejniť. Veritelia môžu svoje pohľadávky prihlasovať v stanovenej lehote, spravidla na adrese bydliska/sídla likvidátora, pričom likvidátor priebežne zapisuje jednotlivé pohľadávky do zoznamu pohľadávok,
- zhotoviť zoznam majetku likvidovanej spoločnosti spolu s vyčíslením jeho hodnoty podľa svojho kvalifikovaného názoru (napr. ak spoločnosť vlastní nehnuteľnosť v Ružinove, musí likvidátor posúdiť cenu tejto nehnuteľnosti s prihliadnutím na ceny porovnateľných nehnuteľností na realitnom trhu v danom čase).
Ak likvidátor zistí, že spoločnosť je predlžená, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
5. Ukončenie likvidácie a uspokojenie pohľadávok veriteľov
Pri uspokojovaní pohľadávok postupuje likvidátor v súlade s pravidlami priority, ktoré mu stanovuje zákon, nakoľko:
- najskôr uspokojí nárok na vrátenie preddavku na likvidáciu,
- následne uspokojí pohľadávky veriteľov, a až potom
- uspokojuje pohľadávky tzv. spriaznených veriteľov (definícia spriaznenej osoby podľa ust. § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii).
Po realizácií tohto procesu môže byť spoločníkom vyplatený ich podiel na likvidačnom zostatku. Likvidátor nemôže ukončiť likvidáciu v lehote kratšej ako 6 mesiacov od oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Pri skončení likvidácie zostavuje likvidátor účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.
6. Nová podoba dodatočnej likvidácie
Osobitnú pozornosť si v novele Obchodného zákonníka vyslúžil aj inštitút dodatočnej likvidácie. Pomerne strohé vymedzenie tohto inštitútu v doposiaľ platnom znení Obchodného zákonníka spôsobovalo značné komplikácie v aplikačnej praxi súdov. Problém nastával najmä s priznaním subjektivity už neexistujúcemu subjektu. V tejto súvislosti totiž nejde o obnovu subjektivity spoločnosti, ale iba o priznanie určitého rozsahu subjektivity zaniknutej spoločnosti. K dodatočnej likvidácií sa pristupuje na návrh osoby, ktorá preukáže svoj záujem na tejto likvidácií, a ktorá zloží preddavok na likvidáciu. Pokiaľ súd zistí, že zaniknutá spoločnosť má ešte stále majetok, súd obnoví v nevyhnutnej miere zápis tejto osoby v obchodnom registri a stanoví likvidátora. Nakoľko počas výmazu spoločnosti neplynie oprávneným subjektom premlčacia doba, môžu svoje pohľadávky prihlásiť aj počas dodatočnej likvidácie. Ak žiadna osoba nepodala návrh na vykonanie dodatočnej likvidácie v lehote do 4 rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra a spoločnosť má naďalej určitý likvidačný zostatok, pripadá tento zostatok v štátu.
C. Zrušenie, neplatnosť a zánik spoločnosti
Novela zákona má za cieľ zvýšiť zodpovednosť konateľov, ktorí majú už z princípu povinnosť konať za spoločnosť s patričnou odbornou starostlivosťou. V prípade, ak tak postupovať nebudú, môže to mať za následok zrušenie spoločnosti, resp. v niektorých prípadoch nezrušenie spoločnosti.
(Ne)zrušenie spoločnosti zriadenej na dobu určitú
Zákon upravuje zánik spoločnosti, ktorá bola založená na dobu určitú, a to spôsobom, že ak spoločníci v lehote do 60 dní od uplynutia času, na ktorý bola spoločnosť zriadená nepovolajú likvidátora alebo nezložia preddavok na likvidáciu do notárskej úschovy, považuje sa spoločnosť od tohto okamihu za spoločnosť založenú na dobu neurčitú.
Sprísnenie povinnosti zložiť účtovnú závierku do zbierky listín
Ďalšou zmenou je sprísnenie sankcie za nesplnenie si povinnosti pri ukladaní účtovných závierok do zbierky listín. Doposiaľ, ak spoločnosť neuložila do zbierky listín v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach individuálnu účtovnú závierku, mohol ju súd aj z vlastného podnetu zrušiť. Po novom však bude postačovať, aby spoločnosť bola s uložením jednej účtovnej závierky v omeškaní aspoň 6 mesiacov a príslušný súd ju môže aj bez návrhu zrušiť.
D. Čistenie údajov v obchodnom registri
Predkladatelia zákona si za jednu zo svojich priorít, ktoré deklarovali aj v legislatívnych materiáloch, stanovili cieľ sprehľadniť obchodný register. Nakoľko obchodný register je verejný zoznam, ktorý plní dôležitú úlohu pri získavaní údajov o subjektoch, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (obchodné spoločnosti), je nežiaduce, aby bol „zahltený“ zbytočnými údajmi, ktoré nie sú aktuálne, poprípade, aby obsahoval údaje o subjektoch, ktoré už dlhšiu dobu nevykonávajú činnosť, alebo sú vedené v inom verejnom zozname.
Výmaz fyzických osôb z obchodného registra
V prípade fyzických osôb – podnikateľov zanikne možnosť dobrovoľného zápisu do obchodného registra, nakoľko evidencia týchto osôb je vedená v živnostenskom registri. Fyzické osoby, ktoré boli doteraz vedené v obchodnom registri, budú príslušné registrové súdy povinné vymazať.
Výmaz nečinných subjektov z obchodného registra
Z obchodného registra budú taktiež odstránené pozostatky starších právnych foriem spoločností ako obecné podniky, či národné výbory. Zákonodarca taktiež poveruje registrové súdy v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR, vykonať výmaz ďalších nadbytočných údajov, ako aj neaktívnych spoločností z evidencie obchodného registra. Ide konkrétne o osoby, ktoré:
- vstúpili do likvidácie pred 1. júlom 2016 a
- zanedbali svoju povinnosť previesť v obchodnom registri menovité hodnoty vkladov a základného imania zo slovenských korún na euro.
Na plánované výmazy registrové súdy osobitne upozorňovať nebudú. Pred samotným výmazom však Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní zoznam týchto osôb v Obchodnom vestníku po dobu 6 mesiacov. V prípade, ak sa v zozname niektorá spoločnosť ocitne nedôvodne, je možné počas lehoty zverejnenia zoznamu podať na registrový súd odôvodnenú námietku, ktorá bude predložená Ministerstvu spravodlivosti. Ak takáto námietka nebude podaná, spoločnosť sa vymaže.
Zoznam publikácií
Práva cestujúcich pri zrušených a omeškaných letoch
Náhradné výživné
Rezervácia na Bookingu, je záväzná alebo nie?
Ďalšie zmeny v obchodnom registri
Úrad pre správu zaisteného majetku
Aktuálna novela Trestného zákona
Aktuálna novela Obchodného zákonníka
Koronavírus (COVID-19) a skončenie pracovného pomeru
Chyby zamestnávateľov pri výpovedi z organizačných dôvodov a tipy ako im predchádzať
Doručenie výpovede - možnosti a príklady
Príplatok za nočnú prácu počas sviatku – ako sa počíta? Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatok-za-nocnu-pocas-sviatku-ako-sa-pocita © Podnikajte.sk
Vrcholový manažment ako konečný užívateľ výhod
Konečným užívateľom výhod musí byť vždy fyzická osoba. V určitých prípadoch sa do obchodného registra zapisujú údaje členov vrcholového manažmentu.
Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra – koho sa netýka
Väčšina spoločností je povinná zapísať údaje konečného užívateľa výhod do obchodného registra do 31.12.2019. Kto však túto povinnosť nemá?